Áno, aj ja som nervózna. A to dosť. Kruté. Niekedy by som povedala, že sa ničoho nebojím. Po tomto dni, ktorý bol plný adrenalínu, nevládzem ani pohnúť telom.

Dnešok by sa dal opísať ako šťastná rozlúčka so slobodou. Najprv som skončila u Natt doma, kde som umývala riady a smiala sa na niečom čo by neskončilo dobre.
Potom som musela byť doma, pretože sme už odchádzali ku mojej tete. Mala mi totiž spraviť gélové nechty na venček. Mnoho ľudí sa ma pýta, načo mi to je. Páči sa mi to. A je to aj nejaký druh doplnku.
V dedinke menom Chym, som zažila jeden s mojich najnaplnenejších dní života. Adrenalín.
Najprv mi však teta začala robiť gélovky. Trvá to dosť dlho, aj keď výsledok fakt stojí za to.
Ujo nás mal povoziť na traktore. Viem, že to vyzneje tak, že sme sa nadhadzovane vliekli po poli. No my sme normálne UHÁŇALI! Na traktore! Normálne mi skoro odfúklo vlasy! Myslím, že by ste neboli práve nadšení, keď váš pätnásťročný bratranec chce šoférovať traktor na ktorom ste vy prikvačená na ľavom plechu nad kolesom. Taká totiž bola moja poloha. Závodili sme po kopcoch a lúkach, a rozvírili sme za sebou množstvo semienok púpav. Bolo to nádherné.
Potom to čaro vyprchalo. Išli sme zase naspäť do nášho ošumelého otrepaného mesta.
Super!
Večer som už začala mať pochybnosti. Zajtra idem ku kaderníčke aj s Natt. Oblečiem sa. Vyfintená pôjdem do autobusu. Pôjdeme do Buzice a...
Dúfajme že mi to vyjde... :)
Bye ;),
vaša L.S.


Uvidíš, bude to super:) Ja som sa na traktore vozila keď som bola ešte strašne malá. A doteraz na to spomínam