
Hey darlings!
Samozrejme, že si uvedomujem že som už dlho nepridávala žiadne články, za čo sa hlboko ospravedlňujem.
Vzhľadom na to že mám narodeniny, tento deň nenávidím.
Zajtra je venček, takže sa aj trochu stresujem. Niežeby som zabudla tance, ale obávam sa toho, že moji partneri zabudnú tance. To už bude oveľa horšie. Viem, že prvý tanec - viedenský valčík s Mr.Oblekom ma bude stáť život... Help me... Tango ma bude baviť viac, sorry.
Sme práve na "angličtine" a ja využívam to čo sa práve dá. Chcela som napísať, áno, plánovala som to. Lenže v mojom živote je toľko veľa prekážok ktoré mi v tom bránia že to už pomaly nestíham. Sorry, lezie mi to cez hlavu. Hlavne ten venček. Chcem aby to už bolo za mnou, pretože nič nestíham, rodičia sa kvôli tomu hádajú, nikdy nemajú pokoj a riešia kto si čo oblečie! To je už pre mňa VEĽA!
Aj keď včera som si našla čas, a po dlhom čase som bola vonku s kamarátmi, je to len po prvý raz za tie dlhé TANEČNÉ týždne! Včera sme mali poslednú tanečnú. Neznášam slovo POSLEDNÝ!
Kvôli tomu by som sa mala zamyslieť, čo vlastne chcem... je to dosť ťažké, keď si pomyslím, že už nepôjdeme na tanečnú, že už sa nebudeme prezliekať v maličkej šatni alebo v sále, že už nebudeme počuť šuchot topánok na parkete... Sorry.
Trošku ma o zaráža, nemôžem na to prestať myslieť... Aj keď by som chcela... Nedá sa.
Myslím, že to je práve to čo chcem. Asi tancovať. Pretože to jedine ma napĺňa.
Tanec.
Lenže aj písanie ma napĺňa.
Môj život je hurhaj, a asi aj takto vyzerá tento článok. Dúfam že ste aspoň porozumeli pointe.
Bye ;),
vaša LucinQQa Strawberry.

