close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

21.časť - Šokujúce priznania.

1. března 2011 v 18:35 | LucinQQa Strawberry
Ďalšia kapitola.

21.časť - Šokujúce priznania.

Vliekla som sa po schodoch. Čakala som na to, kedy ma môj otec pozdraví, a nečakala som dlho:
,,Ahoj, Ang. Ako bolo s Alice? Koľko si utratila?"
Nahodila som prefíkaný úsmev. Vnútri to vo mne vrelo.
,,Ahoj oci. Fajn. Utratila som skoro všetko." Uškrnula som sa.
,,Aha..." poznamenal. Podišiel ku chladničke a kriticky si prezrel jej obsah. Po chvíľke ju však zatvoril a prechádzal sa po kuchyni. Nakoniec sa rozhodol a sadol si na gauč v obývačke. Rýchlo som pricupkala k nemu. Teda, pricupkala ako pricupkala, bolo to také nervózne vlečenie sa.
,,Oci, sadni si musíme sa vážne porozprávať."
,,Prečo?" Zatváril sa začudovane, a zapol televízor.
,,Lebo som našla niečo, čo som vôbec nechcela nájsť."
,,Čo?" zvolal vydesený Charlie. Podľa mňa, môj otec už vedel, čo má nasledovať.
,,No... prišla som pred hodinou domov, zložila som si veci, vybalila som sa a zmyslela som si prezliekať posteľnú bielizeň. Vybrala som sa do tvojej izby s košom na špinavú bielizeň, a čo nevidím... Našla som toto!" Pred neho som pleskla fotografiu.
Nič nestihol povedať, pretože som pokračovala:
,,A keď som ti chcela pripraviť lieky na večer, zrazu sa nájde toto!" A pleskla som mu pred nos obálku.
Otvoril ju, a prečítal. Potom sa zamyslel.
,,Žiadam o vysvetlenie. Mám otázky," namietala som.
,,Jasné. Je to Elizabeth Medleyová." zamrmlal nervózne. Bolo vidieť že toto vôbec nečakal.
,,To viem. A vy ste boli zosobášení?"
,,Ehm...no...my...sme...my..."
,,Oci," pochybovačne som zazerala.
,,Áno," zašepkal.
,,Oci, tu píše o nejakej dcére. Mali ste dcéru?"
,,Áno..."
,,A kde je?"
,,Ona...Ehm...Ona.."
,,Oci," vzdychla som.
,,Angela, už dlho sa ti to pokúšam vysvetliť, ale nikdy mi to nevyjde. Tá dcéra.... Si ty."
Čakala som niečo strašné, ale nie až také hrôzostrašné.
Také zhody náhod.
Čakala som na zázrak, aby som ten list nikdy nebola vytiahla zo zásuvky, aby sa čas vrátil ako bol, ako by som sa bavila s Alice a Mathewom v kaviarni, ale nič sa nestalo. Elizabeth Medleyová je moja mama.
,,Oci... si si si si si tým istý?" vysypala som so seba.
,,Stopercentne. Elizabeth ťa vynosila, počala a vychovala ťa do prvého roka. Potom odišla so svojími rodičmi do Francúzska. Boh vie, či žije. Potom som stretol Michaelu, tvoju nevlastnú matku a povedal som si, prečo nezačať odznoiva a tak sme ťa spolu vychovali. Ale potom sme sa pohádali, a práve kvôli Elizabeth, pretože Michaela našla tento list a zobrala si ťa do New Yorku. A tak sme sa vídali len na prázdninách. A teraz sem prídeš, a zistíš to aj ty. Okašleš ma?" spýtal sa Charlie a pozrel sa na mňa svojimi milými hnedočiernymi očami.
Lapala som dych.
Všetko do seba tak dokonale zapadalo.
Elizabeth Medleyová je moja mama.
Moja mama.
Mama.
Tieto slová mi zneli v hlave dvojhlasne.
,,Bože, nemôžem ťa nenávideť oci," povedala som rázne a objala som ho. Síce odpudivo, ale predsa.
,,Ale," začal.
,,Nenamietaj, síce ma to bolí, nemôžem na teba zanevrieť!" vyhŕkla som.
Schmatla som fotku a list, a bežala som do izby. Na schodisku som zakričali: ,,Dobrú!"
Zdola som počula: ,,Dobrú noc Ang..." Chudák, dosť ho to zobralo.
Ale jedno viem iste, musím ísť do tej veže zase, a zistiť pravdu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máš ma rád/a???

Jj 55.9% (33)
Ee 44.1% (26)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama