9.časť - VEŽA
,,Sme tu dobre???" spýtala som sa pochybovačne.
,,No hej, vidíš..."
Wow... teraz to tu vyzeralo tak živo ako predtým.. spoznávala som skaly a čistinku.. ale tá obrovská budova sem nezapadala... Stála tu veľká veža v plnej kráse a okolo nej poskakovali deti a hrali sa...
,,Wow... fakt sa mi to nesníva?"
,,Nie! Poď, mňa už poznajú," povedal Edward.
Išli sme cez vstupné starožitné dvere dovnútra. Lenže tam už na nás čakala stráž. Edward sa predstavil ale nerozumela som mu ani slovo.
,,Dobrý deň... ja aj s mojou priateľkou Vám nechceme ublížiť. Len si to tu omrkneme," preložil mi.
Ja som len hmkala a prikyvovala hlavou.
MYslím že pochopili, lebo už nás objímali a obskakovali...
,,Dosť čudné miesto," poznamenala som a Edward ma objal okolo pása.
Kráčali sme po kamennom chodníčku do nejakej chatky.
Bola dosť čudná, lebo bola celá z nejakej trávy alebo slamy.
,,Počuj Edward, z ktorého storočia je táto veža?" spýtala som sa.
,,Z piateho. Žili tu kanibali ešte v 19. storočí ale potom už vyhynuli aj tu..."
,,AJ???" spýtala som sa zhrozene.
,,Áno.. aj... pretože kanibali ešte žijú... niekde v Európe.. myslím že v niekde v Južnej Európe... v Španielsku," povedal tajomne.
,,Wow... je tam tiež taká veža???"
,,Jasné," povedal, ,,no neviem či tú zdochlinu zješ ale ja určite nie," povedal m šeptom, a potom tým ľuĎom povedal... asi : ,,Ďakujeme nie sme hladný."
Očividne porozumeli lebo nám len dali vodu. Dúfam, že je čistá.
Napila som sa. Vôbec nebola čistá... Niečo ako džús...
Jedna žena sa na mňa usmiala : ,,Vieš, pripadáš mi nejaká povedomá," povedala mi.
Začudovala som sa, lebo hovorila v mojom jazyku. V našom štýle rozprávania...
,,Áno? Ako sa voláte?" spýtala som sa ... zo slušnosti...
,,Och zlatko... Volám sa," odkašľala si, ,,Elizabeth Medleyová."
Na chvíľu som onemela.
,,Medleyová?" koktala som.
,,Áno dievčatko, a prečo si taká rozrušená?" spýtala sa s vážnou tvárou.
,,JA neviem, je to niečo... akoby ste mi niekho pripomínali, viete, aj ja sa volám MEdleyová."
Edward sa na nás nechápavo pozeral.
Ale vážne! Musím sa doma opýtať či sme mali starú tetku z piateho storočia...
Čo keď je to moja rodina???


dobrý
